Článok sme naposledy aktualizovali 23.06.2011.
Pôvodne sme ho napísali 27.09.2009.

Dnes sa končí prvý plnohodnotný deň našej svadobnej cesty na Zanzibare. Spočiatku sme sa trochu báli, že počasie nevyjde úplne podľa predstáv, ale v priebehu doobedia oblaky pekne odišli a začalo pražiť pravé africké slnko (mám síce krém s faktorom 40, ale zajtra predsa len vytiahnem 50-ku). Ráno sme dostali raňajky (ovsené vločky s jogurtom a rôznym miestnym ovocím – banány, melón a passion fruit, praženičku, miestny chlieb a ananásovo-passion fruitový džús), prediskutovali s Dinou (majiteľkou) a ostatnými hosťami výlety, ktoré absolvujeme v najbližších dňoch, a potom sa pustili do sladkého ničnerobenia. Janka sa vyvalila na slnko, ja som sa pekne s knihou uvelebil pod slnečníkom a bolo nám fajn.

Neskôr som sa rozhodol preskúmať miestne more, no na moje sklamanie som zistil, že tmavé flaky v inak tyrkysovej vode nie sú skaly a koralové útesy, ale iba trávou zarastené dno…bez rýb…:( Tak sme sa začali zháňať po dobrom mieste na šnorchlovanie a keďže nás bolo viac, Dina nám na druhú poobede objednala dhow (miestnu drevenú plachetnicu), ktorá nás zobrala ku koralovým útesom. Tam sme sa nejakú tú hodinku pomáčali vo vode a uvideli všelijaké rybky, hviezdice a divné pohyblivé chápadlá na dne. Dokonca sme videli aj morského hada, ktorého som sa ale úprimne trochu bál…:)

Po návrate zo šnorchlovania pre nás prišiel viacmiestny taxík (auto so zastrešenou korbou a lavicami, normálne používané ako autobus číslo 309), aby nás vzal na západnú stranu ostrova sledovať západ Slnka. Išli sme asi 20 minút, až sme dorazili do malej dedinky. Ako Janka trefne poznamenala, cítili sme sa asi ako černosi na Slovensku. Podľa výrazu na tvárach miestnych sme museli vyzerať veľmi čudne…hlavne potom, keď sme si každý zobrali do ruky fľašu piva alebo koly a vybavení foťákmi sme sa vydali na pláž. Bolo tam ale veľmi pekne a až po talianske hotely to bolo veľmi “domáce” a nedotknuté – na pláži boli miestne rybárske lode, okolo prešiel miestny Cassanova s dvomi nahodenými kočkami zavesenými na ňom z každej strany, odniekadiaľ sa zjavila celá skupina slávnostne oblečených žien a detí, jednoducho každodenný miestny život.

Po príchode späť do Kilima Kidogo (meno nášho penziónu) sme zistili, že už približne hodinu nejde elektrina. A tak sme museli oželieť polievku (keďže tú robia aj pomocou mixéru, namiesto nej sme ale dostali fajný kapustový šalát) a vychutnali sme si večeru pri sviečkach. Penzión Kilima Kidogo je preslávený svojou kuchyňou a právom…jedlo si tu naozaj vychutnávame. Ja som mal dnes večer obrovské krabie klepetá s ryžou, Janka si objednala kráľovské krevety s hranolkami. K tomu spomínaný kapustový šalát ako predjedlo a palacinky, resp. ovocný šalát ako dezert.

Na zajtra máme naplánovaný náš prvý výlet – ranné plávanie s delfínmi. Vstávame veľmi skoro, keďže už o šiestej ráno vyrážame. Aj preto už dnes končím a ďalšie zážitky zo Zanzibaru napíšem opäť zajtra.

O autorovi

Mike
(ne)Prekvapivo milujem cestovanie, predovšetkým lietanie, lietadlá akéhokoľvek druhu a kvalitné hotely. Pracujem v najlepšom 5-hviezdičkovom hoteli v Bratislave, kde mám na starosti online marketing a po večeroch si tu vypisujem články o cestovaní. Prajem hladké čítanie...;)