Na stredu sme si naplánovali iba jeden výlet, a to do lesu Jozani (národný park). Pôvodne sme mysleli, že si pozrieme opice a navštívime motýlie centrum, nakoniec sme však plán obohatili o návštevu mangrovníkového lesa a korytnačieho „azylu„…našim vstupným do každej atrakcie sme podporili lokálne komunitné projekty, ktoré predstavujú alternatívny príjem pre miestnych obyvateľov.
Pre návštevu Jozani Forest sme sa rozhodli, lebo sme chceli vidieť naživo opice. Zanzibar je domovom pre jedinečný druh opíc Red Colobus, ktoré žijú iba na tomto ostrove. Keďže Kilima Kidogo (náš penzión) sa nenachádza ďaleko od lesa Jozani, zariadili sme si výlet a po obede vyrazili. Ujal sa nás jeden z miestnych správcov národného parku a porozprával nám niečo o červenej odrode opíc Colobus. Patria medzi veľmi ohrozené druhy, na Zanzibare ich žije iba niečo vyše 2500 kusov. Potom sme sa vydali na prechádzku lesom a veľmi rýchlo sme na opičky naďabili. Pravidlá boli jasné (aj keď ma veľmi nepotešili) – foťte koľko chcete, ale nedotýkajte sa ich. Opičky sú tu už na ľudí zvyknuté, napriek tomu nás prekvapila jedna z nich, ktorá si sadla na jeden stromček blízko pri zemi a len sa nechala fotiť…:) Na chvíľu sa nám podarilo zahliadnuť aj mláďa, ktoré pripomína skôr šedé strapaté strašidlo…
Približne po polhodine a asi 150 fotkách sme sa vydali na ďalšiu zastávku – mangrovníkový les. Časť z neho tu majú pekne sprístupnenú pre turistov – pekný drevený chodník na koloch vám umožní krátku prechádzku po lese. Mangrovníky spoznáte podľa toho, že vyzerajú úplne ako klasické stromy, akurát že korene nemajú pod zemou, ale nad ňou a rastú v močariskách.
Po prechádzke mangrovníkovým lesom sme poprosili správcu a šoféra, aby nás zaviedol do korytnačieho „azylu„, ktorého ceduľu sme videli cestou do Jozani Forest. Ide o v podstate nový projekt, ktorého cieľom je ochrana korytnačiek. Celý projekt pozostáva z obdĺžnikovej jamy v zemi, v ktorej je morská voda a žije tu niekoľko korytnačiek rôznych veľkostí. Miestni sa o ne starajú už od narodenia, kŕmia ich a po dovŕšení dvoch rokov ich vypúšťajú späť do prírody. Šéf projektu nám porozprával o celom procese, dal nám morské riasy na kŕmenie korytnačiek a vyjadril potešenie z toho, že sa zaujímame o korytnačky a že bude rád, keď sa pridáme k ľuďom bojkotujúcim jedlá a výrobky z korytnačiek. Isto sa potešil aj z nášho vstupného (3 $) a malého príspevku na chod projektu (4 $)…my sme sa na oplátku pohrali s korytnačkami, dosýtosti ich nakŕmili a pohladkali a urobili si zopár pekných fotiek.
Poslednou zastávkou našej expedície za prírodnými krásami Zanzibaru bolo motýlie centrum Zanzibar Butterfly Centre. Podobne ako v prípade korytnačiek aj motýlie centrum je projekt, ktorý učí miestnych ľudí ako si vážiť prírodu a zároveň pre nich predstavuje alternatívny zdroj príjmu. Motýlie centrum funguje na jednoduchom princípe: miestnych ľudí naučili chovať u seba v záhrade motýle, tí im potom predávajú motýlie kukly, tie v motýlom centre nechajú dospieť do pekných motýľov a na tie sa potom chodia pozerať turisti (ako my), ktorí si za to zaplatia. Z peňazí od turistov má centrum peniaze, z ktorých platia miestnym za kukly a tak dokolečka. Projekt funguje už 2 roky a preto nás prekvapila informácia, že centrum má za rok približne 500 návštevníkov…buď sme zle rozumeli alebo sú stále iba v začiatkoch.
Ale dosť bolo rečí, pozrite si radšej fotografie z nášho stredajšieho programu…;)
